[ČLÁNOK] Môj manuál k prirodzenému zero waste tehotenstvu
Upozornenie: článok píšem 3.3. 2020, v deň prvého termínu pôrodu, preto môžu byť niektoré skutočnosti skreslené. Postavy sú skutočné, no skladba viet nemusí byť jasná netehotným bytostiam 😀
Po krásnych rokoch plných spoločných dobrodružtiev, vylaďovaní našich zvykov a otváraní sa jeden druhému, sme dospeli do štádia, že nám v našom živote niekto chýba. Myslím, že nám približne v podobnú dobu zatikali obom rodičovské hodiny.
S obrovskou túžbou a nie menšou dávkou nadšenia sme sa pustili do “toho”. Mali sme vypočítané, kedy bábo príde na svet, v ktorých mesiacoch budem tehotná a podobne. Po pár mesiacoch sme zistili, že to až také jednoduché, ako sme si predstavovali, nie je a že nepatríme do tej skupiny ľudí, ktorým sa to podarí ako na povel. Nastalo niekoľko ročné skúšanie rôznych prirodzených a prírodných možností, no nakoniec sa problém ukázal čisto v mechanickej záležitosti, a to v tzv. varikokéle (viď. odborné lekárske články), ktorá musela ísť z Jankovho tela von.
Po operácii sme pocítili uvoľnenie, prestali sme si všímať, zapisovať, prestala som si robiť ovulačné testy, ktoré vyžadujú pravidelnosť a presnosť, a to je moja veľmi slabá stránka (okrem toho to znamenalo plno odpadu, ZW unfriendly!), Janko sa venoval svojej práci, my s Miškou sme rodili naše prvé dieťa obchodík Odváž(e)ne. S Jankom sme začali spolu intenzívne cvičiť so skvelým trénerom, ktorý nás nešetril a endorfíny len tak lietali. (Aj to bol určite jeden z aspektov, ktorý nám dopomohol k ďalšiemu vývoju situácie a keď tak pozerám spätne, pri začiatkoch cvičenia, keď som cvičila v pote a krvi tváre, so mnou už bol aj náš drobec! Bude to bojovník 🙂 Zobrali sme to tak, že ak nič, tak v detských domovoch je mnoho detí, ktoré domov potrebujú a žili sme si ďalej, až jedného dňa ukázal tehotenský test pozitívny výsledok a celé to začalo 🙂
Podľa toho, čo som sa dopočula od iných žien, z iných príbehov a podobne, som zažila naozaj rozprávkové tehotenstvo. Až mi je blbé, že mi bolo tak dobre a neviem úplne pochopiť žienky, ktoré to tak nemali. Začala som ale chodiť na pravidelné prehliadky, povinné aj nepovinné vyšetrenia. Intenzitou návštev lekárov som sa cítila, ako keby som bola prinajmenšom veľmi vážne chorá. Pre mňa bolo najviac šokujúce vyšetrenie na tehotenskú cukrovku, kedy dostanete vypiť niečo ako priesvitný sirup a porovnáva sa reakcia organizmu pred a po vypití. Fuj. Bolo mi zle, ale keď som si predstavila, čo to môže robiť s bábätkom, bolo mi ešte horšie. Veľkým prekvapením bolo aj to, že poradne sa nazývajú poradne, aj keď na rady o zvládnutí tehotenstva, pôrodu, šestonedelia môžete zabudnúť. Čakajú za vami ďalšie netrpezlivé budúce mamičky, a tak je čas len na váženie, meranie, odber moču atď. Okrem tehotenskej knižky a obalu, kam si zakladáte všetky výsledky vyšetrení (a že ich je naozaj dosť) by som si už nezobrala nič. Raz som si zobrala fotku bábätka hrdo ukázať Jankovi, ktorý tam nevidel absolútne nič, a tak skončila niekde založená v skrini (potom som už túto chybu neurobila, ZW unfriendly!) a určite by som si už nezobrala balíček pre mamičky. Prekvapilo ma, čo som v nepriesvitnom ružovom balíčku našla: reklamné vzorky rôznych krémov, či čistiacich prostriedkov, jednorazová plienka, materiály o umelom mlieku a iné. (ZW unfriendly!). Práve preto, že som na poradniach nedostala to, v čo som v mojom ideálnom svete dúfala, začala som hľadať miesta, kurzy, skupiny mamičiek, kde sa dozviem viac. Nebojte sa, mne to žily netrhalo asi do 25. Týždňa, až potom prišla tá chuť začať sa celej veci venovať viac a do hĺbky, odkryť a prekonať svoj strach z pôrodu, naučiť sa ako to zvládnuť po pôrode a ako byť dobrý rodič.
Ako som spomínala, moje tehotenstvo je/bolo jedna veľká krásna bezproblémová skúsenosť (okrem kútikov, ktoré sa mi zrazu začali robiť a mesiaca ležania, lebo som si v bytovke na schodoch vytkla členok a mesiac som musela ležať, čo bolo pre mňa úplne hrozné, nižšia hladina hemoglobínu sa tiež dá krásne riešiť prírodnou cestou), ktorá mi dala úplne iný pohľad na svet, ktorý chcem ešte viac meniť v tom, kam siahajú moje chápadlá, lebo chcem pre svoje dieťa lepší svet. Aby to teraz nevyznelo, že sa chcem chváliť, ale ako to, že tehotenstvo vám dokáže dodať energiu, silu, nové myšlienky, tak len v skratke vymenujem, čo sa mi s podporou mojich najbližších rodinných príslušníkov a priateľov počas tehotenstva podarilo zrelizovať:
- zorganizovali sme festival Pomišaj,
- pár zberov odpadu so skupinou Odpadlíci,
- absolvovala som inšpirujúce permakultúrne plánovanie na nádhernej záhrade,
- realizovala som vzdelávania na školách a pre komunity, konferencie, workshopy,
- krúžok Odpadová odvykačka s GK2,
- kým som si nevytkla členok, aktívne som jazdila na bicykli,
- absolvovali sme bezodpadovú poslednú dovolenku vo dvojici,
- boli sme na krásnej svadbe Mišky a Mira (akurát škoda tej mojej nohy a tých schodov, ktoré do sály viedli),
- vzdelávala som seba v Žiline na programe s Braňom Jobusom,
- s Jankom sme postavili komunitný kompostér (za ktorý som 2 roky bojovala).
Okrem toho začala aj naša spoločná príprava s Jankom na pôrod, nové úlohy rodičov a odkrývanie strachov, obáv, ale aj radostí predstáv a túžob. Skvelé bolo, že sa tomu Janko vôbec nebránil a ja mám momentálne pocit, že má toľko informácií, že odrodiť by ma mohol pokojne aj on, resp. rodiť by mohol aj on 😀
Nič z toho sa ale diať nebude. Rodiť budem ja a Janko jednoducho bude mojou sprevádzajúcou osobou pri pôrode.
Vybrali sme si pôrodnicu Krompachy, kde podporujú prirodzené pôrody, akceptujú a podporujú mamičku v jej prianiach a dokonca aj otecko môže byť celý čas so svojou novou rodinkou. Prvou skvelou skúsenosťou bol kurz hypnopôrodu, kde sme dostali kvantum informácií o pôrode, jeho zvládnutí, veľa sme meditovali a dokonca aj strach z pôrodu sa postupne menil na pozitívne myšlienky spájajúce sa s touto životnou výzvou. Hrial ma pocit, že v tom nie som sama, že všetky informácie, ktoré dostávam ja, má aj Janko, že sme jeden tím, ktorý to zvládne. Ak sa dalo, chodila som na tehotenské cvičenie jógy s dulou Jankou Ivaneckou, krásne uvoľnenie pre celé telo a myseľ a dozvedela som sa ďalšie hodnotné informácie. V súkromí sme Janku privítali aj u nás doma na technikách rebozo (sú to uvoľňujúce techniky v tehotenstve, ale aj pri pôrode a stačí vám k tomu partner a pevný dlhý šál, relaxačná hudba, zatiahnuť rolety a urobiť prítmie, pustiť niečo voňavé difúzerom do vzduchu. Skvelé je, že vy oddychujete a partner maká) a úľavové techniky pri pôrode (masáže, teplá voda, tanec, fit lopta, dýchať, dýchať, dýchať). Absolvovali sme aj kurz látkových plienok s odborníčkou Lenkou Elečkovou v Košiciach (látkové preto, lebo počas svojho obdobia vyprodukuje dieťa až 1 tonu nerecyklovateľných jenorázových plienok, ktoré má na sebe v priemere pár hodín. Sú neekologické a neekonomické a vaša prvotná investícia do látkových plienok sa vráti už pri prvom dieťati, nieto ešte ak by sme mali ďalšie – ZW friendly!) a posledné chvíle sme venovali aj bezplienkovej metóde (total ZW friendly!), ktorá pre mňa vždy bola nepochopiteľná, no teraz sa už veľmi teším, ako ju skúsime. Janko bol na kurze jediný chlap, no zabaliť bábiku do látkovej plienky zvládol urobiť najrýchlejšie – myslím si, že pokojne môže robiť predpôrodné kurzy pre mužov, kde budú vo všetkom súťažiť 🙂
Posledný kurz, ktorý som absolvovala už bez môjho manžela (a bol za úprimné rád) bol u laktačnej poradkyne (tu mi môže byť Janko morálna podpora, tajomstvá správnej techniky však myslím nepotrebuje poznať).
Top knihy, ktoré ma oslovili a ktoré som počas tehotenstva prelúskala:
- Stadelmann: Zdravé tehotenství, prirozený porod,
- Baričák: Dospelí deťom, deti svetu,
- Herman: Najdete si svého marťana,
- Klub nerozbitných detí,
- Koncept kontinua a zavŕšili sme to seriálom o pôrodných asistentkách v 60.rokoch v Londýne Call the midwife (nenásilne ukázané rôzne možné aj nemožné pribehy možných aj nemožných pôrodov, krásne medziľudské vzťahy).
Moje vyskúšané hacky:
Na poradne a vyšetrenia si zobrať svoju fľašu s vodou/čaj do termosky a do obedáriku, či voskovaného obalu oriešky a ovocie, ľanové semienka (nechať cez noc vo vode, hmotu pridať do jogurtu, ovocného šalátu), cvičenie s balónikom aniball (nepreháňajte, pri pôrode vám v tom pomôže aj kokteil uvoľnujúcich hormónov), malinníkový čaj (ku koncu tehotenstva aj 4 šálky a je tak príjmený, že sa vám neprepije), cvičenie tehotenskej jógy, relaxácie, afirmácie, cvičenie so šatkou rebozo a spinning babies (pre mňa to bol najväčší relax), masáže s ružovým olejom a topánky, ktoré sa dajú jednoducho obuť. Tie sú naozaj na nezaplatenie. Ku koncu tehotenstva sa podložiť mäkkým paplónom, ešte viac podložiť bedrá a šupnúť vankúš medzi nohy (takto sa mi podarilo krásne spávať až do pôrodu). Tehotenské oblečenie som si nekupovala, úplne som si vystačila s pár kusmi väčších čísel kvalitných sekáčových kúskov, na tehotenské bruško kombinácia šípkového krému a telového masla (nájdete u nás v obchode), levanduľová silica do difúzera (tiež nájdete u nás v obchode)
Toľko v skratke 😀
SME PRIPRAVENÍ! (aspoň si myslíme)
Laura Martinková
Facebook
LinkedIn
Email
Nechajte koment
Najnovšie príspevky
Sledujte nás
Copyright 2020 © Odvážene