[ČLÁNOK] Nový bezodpadový začiatok
V tomto blogu sa s vami podelím o naše (bez)odpadové ilúzie na začiatku Damiánovho života.
Kým som bola s malým ešte na oddelení šestonedelia, veľa jedla mi prinášal manžel Janko. V mojej obľúbenej termoske Esbit horúci vývar, vo včelobale chlebík, v uzatvárateľnom tégliku od jogurtu riadna nálož nastrúhanej mrkvy, v ďalšej nádobke očistené ovocie. Vyzeralo by to ako totálne bezodpadové stravovanie, ale nie je to úplne tak. K jedlu podávanému v nemocnici bolo vždy nejaké ovocie, či iné balené jedlo ako napríklad detská výživa. Zo začiatku som si myslela, že kašľať na to, veď som dva dni po pôrode, tu predsa odpad triediť nebudem! Dlho ma to ale nedržalo a vymyslela som spôsob, ako môj odpad môže byť aspoň vytriedený. Veď na stravu, ktorej v nemocnici aj tak nie je až tak veľa, nemôžete povedať nie. Všetko som to pekne posielala s prázdnymi dózami naspäť manželovi, ktorý tomu dal tú správnu koncovku. Všetok bioodpad som zbierala do téglika, v ktorom mi prišlo ovocie z domu a jeho obsah skončil v komunitnom kompostéri pred našou bytovkou. Malému sme na pobyt v nemocnici kúpili jednorazové kompostovateľné plienky a tie smerovali tiež všetky nie do bežného koša, ale do kompostéra u nás na záhrade. To preto, aby som susedov nenaučila vyhadzovať obyčajné jednorazovky do kompostéra
Moje nadšenie z toho, ako nám s Damiánkom bezodpadový život krásne funguje, rýchlo opadlo. Janko prišiel z matriky, kde vybavoval Damiánov rodný list a so zvláštnou emóciou v hlase a ešte zvláštnejším výrazom v tvári mi ukázal a oznámil, že malého treba prihlásiť na platenie poplatku za komunálny odpad.
ČO? ODPAD?
Krásne privítanie na tento svet. Dostaneš svoje číslo na celý život a k tomu, aby si bol plnohodnotný občan, musíš začať platiť poplatok za odpad. Welcome to real world Damian!
Toto ma celkom naštartovalo. Za moje dieťa, ktoré nevyprodukuje najbližší pol rok ani smietko odpadu (dokonca aj utierky na zadok máme prateľné – ale o tom nabudúce), mám platiť? Nejde o tú sumu, ale o princíp. Pustila som sa do rozmýšľania, ako najlepšie vysvetliť, že odpad zo stravovania nevytvára, keďže je plne dojčený a tiež ani žiaden odpad z prebaľovania, keďže používame látkové plienky a už vôbec nie také odpady, ako sú papiere, plasty, sklo, kovy, ani VKM (t. j. viacvrstvové kombinované materiály). Je tu na tomto svete ako človiečik nepoškvrnený tvorbou odpadu. Preto som sa rozhodla, že nemávnem nad touto skutočnosťou rukou, a pustila som sa do písania. Poslala som žiadosť o odpustenie poplatku za komunálny odpad, čestné vyhlásenie o dojčení a doklad o zakúpení látkových plienok. Tu chcem poďakovať mojej kamarátke Dorke, ktorá presne vie, ako moje texty smerom k úradom upraviť tak, aby boli krásne učesané a písané jazykom, ktorý je pochopiteľný.
Je to proste rozdiel, či Damián vyprodukuje 1 tonu nerecyklovateľných jednorazových plienok za celý ten čas, kým ich bude potrebovať, alebo ani jednu, nie?
Čo som mohla, to som urobila, teraz netrpezlivo čakám na odpoveď a verím (keďže som nenapraviteľný optimista) v to, že ak aj nie teraz, možno v budúcnosti tento nápad bude dávať zmysel aj ostatným a možno nielen to, možno sa začne podporovať nákup latkových plienok, keďže šetria peniaze nielen vám, ale aj náklady na odvoz odpadu a možno sa budú viac podporovať služby laktačných poradkýň, ktoré nad vami nezlomia palicu a ak ste rozhodnutá kojiť, urobia všetko preto, aby ste to zvládli.
Nižšie prikladám vzor dokumentov na stiahnutie, ktoré som poslala na Mestský úrad v Prešove.
Vzor žiadosť na stiahnutie TU > >
Vzor čestného vyhlásenia na stiahnutie TU > >
Tak držte palce!
Laura Martinková
Facebook
LinkedIn
Email
Nechajte koment
Najnovšie príspevky
Sledujte nás
Copyright 2020 © Odvážene